expertne systemy
Expertné systémy sú programy pre riešenie obťažných rozhodovacích úloh, ktoré predtým vedel riešiť spoľahlivo iba skúsený expert v danej oblasti. Základná štruktúra expertného systému je nasledovná: Znalosti experta sú po vhodnej formalizácii uložené v báze znalostí. Tá potom obsahuje všeobecné znalosti z danej problémovej oblasti. Informácie, týkajúce sa jednej konkrétnej úlohy, tvoria bázu znalostí. Poskytuje ich používateľ expertného systému buď formou vyplneného dotazníku alebo častejšie formou odpovedí na otázky, kladené expertným systémom. Jadrom systému je inferenčný mechanizmus, ktorý rieši postupne zadanú úlohu, využívajúc obe bázy.
Prostredie, v ktorom pôsobia organizácie, sa stáva čoraz zložitejším a komplexnejším. K efektívnemu rozhodovaniu sú potrebné čoraz lepšie znalosti, a to nielen "učebnicové", teoretické, ale najmä praktické, získané skúsenosťou a dlhodobou praxou. Práve táto skupina znalostí je vlastná ľuďom, ktorých nazývame experti. Je žiadúce transformovať znalosti expertov do perzistentnej, znovupoužiteľnej, uchovávateľnej a odovzdávateľnej formy. Jednou možnosťou takejto reprezentácie vedomostí sú expertné systémy. Expertné systémy sú počítačové programy, ktoré simulujú rozhodovaciu činnosť experta pri riešení netriviálnych úloh. Používajú pri tom vhodne zakódované znalosti prevzaté od človeka–experta (tzv. bázu znalostí) a údaje o konkrétnej riešenej úlohe (tzv. bázu údajov). Expertný systém by mal svojou činnosťou dosiahnuť kvalitu rozhodovania vo zvolenej problémovej oblasti na úrovni experta. Jedným dychom je však potrebné dodať, že nie vždy ide pri implementácii expertného systému o úplné odstránenie ľudského faktora z procesu rozhodovania; niekedy expertný systém iba odbremeňuje experta od rutinných rozhodovacích procesov a tak mu poskytuje viac priestoru, aby sa mohol venovať špecifickým črtám problému, ktoré v expertnom systéme nie sú zohľadnené, a tým expertný systém umožňuje zvýšiť kvalitu rozhodovania ľudského experta.
"Inteligencia" expertného systému sa prejavuje nielen v schopnosti odvodzovať, ale aj v spôsobe, akým vedie dialóg s používateľom (položí iba otázky relevantné pre danú úlohu, nekladie ich v pevne stanovenom poradí, ale v závislosti na predošlých odpovediach používateľa). K tomu pristupuje aj schopnosť vysvetľovania (prečo kladie práve položenú otázku, čo už bolo odvodené v doterajšom dialógu, ako dospel k nájdenému riešeniu).